Ticho prvých dní
Ticho prvých dní. Milujem toto ticho, ani vtáčika, ani letáčika. Nespútané veselie skončilo a nastal nový deň a po ňom ďalší a ďalší. Jeden za druhým odtiaľto až do konca dní.
Snívalo sa mi s Apollinairom, stáli sme vedľa seba ticho na moste opretí o zábradlie, pozerali do vody a fajčili. Mal na hlave šedý klobúčik, bol mu kúsok malý a mal ho frajersky na stranu. Usmieval sa a mal tvár môjho priateľa z minulých dôb. Bol hladko oholený, divil som sa, kedy si oholil svoju povestnú bradu a fúzy. Zobudil ma náš pes Ran olizujúc mi ruku. Tak tu sedím v tom nádhernom tichu a fakt si to užívam. To je hudba, to ticho. A ten Štefan Apollinaire k tomu, paráda.
Passent les jours et passent les semaines
Ni temps passé
Ni les amours reviennent
Sous le pont Mirabeau coule la Seine
Vienne la nuit sonne l'heure
Les jours s'en vont je demeure
To je tým svetlom. Od východu sa obloha prežiaruje cez mraky a rozptyľuje svetlo vykresľujúc všetko v mäkkých obrysoch, akoby náš svet bol nežný, čo určite nie je.
Životodárne oko oblohy, vševidiace oko, ktoré spravuje veci na nebi aj na zemi.
To som prehnal, ale vonku to vyzerá na krásny deň.
Oblaky sa rozpustili a blankyt oblohy žiarí ako z Tiepolových obrazov, len viac. Tak ako je všetko naozaj viac. Aj keď…
Mám rád obrazy Piet Mondriana. Myslím konkrétne na ten, ktorý som videl prvý, Broadway Boogie Woogie. Namaľoval ho cez vojnu v New Yorku, fascinovaný dynamickým rytmom hudby boogie woogie. Visí v MoMe, pôvodne bol v miestnosti s Calderom a Duchampom, ale teraz to pomenili.
Majú novú inštaláciu. S Alexandrom Calderom a s Marcelom Duchampom ich pojilo priateľstvo.
Existuje dokument, kde spoločne vyvádzajú na jednom z new yorkských ihrísk. Teda hrajú sa.
Malí chlapci.
Mám rád aj jeho obrazy stromov, je tam krásne vidieť ako prechádza od fascinácie videným až
k zabudnutiu toho, čo o videnom strome vieme.
A potom príde Broadway Boogie Woogie. Pustite si Pinetop’s Boogie Woogie.
Now, when I tell you to hold yourself, don't you move a peg.
And when I tell you to get it, I want you to Boogie Woogie!
Peggy Gugenheim prezradila ako sa na ňu Mondrian v nočnom taxíku idúc z párty vrhol a
ona zareagovala.
,,Piet, však vy ste asexuálny?”
,,To o mne rozširujú surealisti!“
Takže, Broadway Boogie Woogie, ja na tom obraze tie newyorské taxíky vidím, aj nočný New York tam vidím aj Peggy s jej uletenými okuliarmi a vôbec vystreleným outfitom.
Cowboys, Doctors, Parties. Hovorí David Byrne a Nico len pridáva All Tomorow Parties.
Hrozná pieseň, mám ju rád.
Ale radšej mám ticho.
To mám úplne najradšej.
Dnes v noci budú padať hviezdy.
Nezmeškajte to, budete musieť rok počkať, lebo…
Biť bude
bil a bije
zvon
Premeškaného
Všetkým na bubon
